HISTÓRIA
SPIŠSKÁ SOBOTA
Božena Malovcová
Mestská pamiatková rezervácia Spišská Sobota v súčasnosti upútava návštevníkov krásou svojich umeleckých pamiatok a nenarušeným stredovekým charakterom. V minulosti však bola významným strediskom remeselnej výroby, obchodu a kultúry, ktoré odvážne konkurovalo takým dôležitým centrám Spiša, akým boli slobodné kráľovské mestá Kežmarok a Levoča.
Prvá písomná zmienka o mestečku je z roku 1256. Spomína sa spolu s Popradom v donačnej listine Bela 4. pod názvom Forum Sabathe (Sobotný trh), no vznikla už dávno predtým. Bezpochyby už existovala pred tatárskym vpádom. V roku 1268 a neskôr v listinách z rokov 1271, 1273 a ďalších sa spomína pod iným názvom: Mons sancti Georgii alebo Georgenberg (Hora sv. Juraja).
V roku 1271 získala privilégium Štefana V. spolu s inými mestečkami mestské práva. V roku 1380 jej Ľudovít I. udelil právo týždenných sobotných trhov.
Veľkú zmenu do života Spišskej Soboty priniesol rok 1412, kedy bola spolu s ďalšími 12 mestami daná do zálohu Poľsku. Záloh trval až 360 rokov - do Uhorska sa tieto mestá vrátili v roku 1772. Z tohto obdobia pochádza listina poľského kráľa Kazimíra z roku 1540, ktorou bral do ochrany spišsko-sobotských kupcov, prichádzajúcich na jarmoky do Krakova. V roku 1474 pobudol v mestečku kráľ Matej Korvín a roku 1491 bola v bojoch o uhorskú korunu ťažko poškodená aj Spišská Sobota.
Spišská Sobota mala zriadenú mestskú kanceláriu už v 15. Storočí. Poukazuje na to zachované najstaršie pečatidlo z tohto obdobia, na ktorom je vyobrazený Svätý Juraj v rytierskom brnení, stojací rozkročený nad drakom. Najvýznamnejšie postavenie zýskala Spišská Sobota ako trhové a remeselné centrum. Niektoré cechy mali pôsobnosť aj pre Poprad, Veľkú, Stráže a Matejovce. Najstaršie cechové artikuly pre súkenníkov, mäsiarov, šustrov a krajčírov všetkých piatich mestečiek vydal poľský kráľ Žigmund August v roku 1551. Stavebná činnosť sa tu rozvinula po veľkom požiari v roku 1545. Už v roku 1502 tu bola zriadená mestská škola, na ktorej pôsobili významní učitelia ako napr. Sebastián Lám (1573) a Juraj Bucholtz st. Zo Spišskou Sobotou je spojené aj meno Mórica Beňovského, ktorý si zobral za manželku dcéru sobotského mäsiara Zuzanu Hönschovú. Podľa zoznamu domovej dane z roku 1579 malo mestečko v štyroch štvrtiach spolu 74 domov, čo bolo približne 445 obyvateľov. Takmer polovica majiteľov domov boli remeselníci. Počet obyvateľov sa v roku 1700 zvýšil na 828. V roku 1731 tu bolo 115 domov, v roku 1773 žilo v Spišskej Sobote 126 majstrov. V júli 1690 povolil kráľ Leopold konať v meste ďalšie dva jarmoky. Pretože Spišská Sobota nebola slobodným kráľovským mestom, nemohla si vybudovať hradby. A tak si Sobotčania vytvorili prirodzené hradby okolo svojho mesta spojením hospodárskych budov do súvislej línie. Nedostatočné opevnenie podľahlo v roku 1682 thökölyovským vojskám, pričom jeden thökölyovský vojak mestečko podpálil. 17. storočie bolo storočím rozvoja cechov. Manufaktúrna výroba sa tu udomácnila až v 18. storočí, kedy tu vznikli menšie továrničky na spracovanie ľanu a kovov, súkromná elektráreň, pálenica a píla. O svoje postavenie hospodárskeho centra prišla Spišská Sobota po otvorení Košicko-bohumínskej železnice, kedy sa začalo rozvíjať mesto Poprad. Železnica jednoducho podnietila rozvoj priemyslu, pre ktorý nebolo v malom sobotskom chotári miesta. Urputný zápas medzi Spišskou Sobotou a Popradom o prvenstvo definitívne skončil až v roku 1927, kedy sa sídlom okresu stal Poprad. Trvalo ešte päť rokov, kým boli všetky okresné úrady premiestnené do Popradu. Od 1. januára 1946 je Spišská Sobota súčasťou mesta Poprad.
Nesieme zabudnúť, že Spišská Sobota je klenotnicou umelecko-historických pamiatok. Architektonický a urbanistický ráz mestečka zostal v podstate renesančný. Najvzácnejší je farský Kostol svätého Juraja (pol 13. st.), predovšetkým jeho interiér. Nájdeme tu päť neskorogotických krídlových oltárov, no najcennejší je hlavný oltár sv. Juraja so schodmi z dielne Majstra Pavla z Levoče. Na námestí sa nachádza Mestský dom, ktorý slúžil koncom 19. a začiatkom 20. storočia pre účely mestskej správy. Vretenovité námestie lemujú krásne meštianské domy. Niektoré z nich boli rekonštruované pre kultúrne inštitúcie - múzeum, archív, knižnicu, dom remesiel. Spišskosobotské námestie sa po rekonštrukčných prácach v roku 2000 zaskvelo vo svojej stredovekej kráse. Návštevníci očarene obdivujú upravené fasády, studňu, dlažby, oddýchnu si v tieni, ktorý poskytuje park. Spišská Sobota je pamiatkou na našich predkov, na ich kultúrne a umelecké cítenie a má čo povedať aj nasledujúcim generáciám.
HASIČI V SPIŠSKEJ SOBOTE
Fabián Gordiak
V našich podmienkach piatich spišských miest - Poprad, Matejovce, Stráže, Veľká, Spišská Sobota, bol založený spoločný dobrovoľný hasičský spolok už pred rokom 1863. Starostovia týchto miest podali dňa 29. marca 1863 grófovi Augustínovi Csákymu ako správcovi 16 spišských miest žiadosť o schválenie svojich stanov. Na žiadosti sú podpisy takto: Ján Honsch ( starosta Matejoviec), Eduard Glatz (starosta Popradu), Alexander Adrianyi (hlavný notár Matejoviec), Ján Fabíni (starosta Stráž), Samuel Krompecher (starosta Veľkej), Aleander Köhs (starosta Spišskej Soboty). Habsburské miestodržiteľstvo v Budapešti zo dňa 31. januára 1864 svojím spisom oznámilo, že stanovy neschvaľuje, spolok ako taký je zbytočný a jeho činnosť zakázali. Zákaz sa však nevzťahoval na prípadné hasenie požiarov. V činnosti spolku videli skrytú politickú činnosť.
Košické vojenské veliteľstvo tajným písomným hlásením číslo 329 z 1. januára 1864 adresovanom Vrchnému vojenskému veliteľstvu v Budapešti oznámilo, že v spolku je 210 ľudí a to z Popradu 30 mužov, z Matejoviec 50, zo Stráž 50, z Veľkej 50, zo Spišskej Soboty 40 mužov. Ďalej sa uvádza, že 28. Júla 1863 tento spoločný hasičský spolok 5 hasičských miest uskutočnil výstavu svojho výstroja a výzbroje v Kežmarku, za čo bol odmenený prémiou.
Dňa 8. januára 1864 pod číslom 991 hlási popradský náčelník Ján Gorgey habsburskému miestodržiteľovi v Budapešti, že spoločný hasičský spolok piatich hornovidieckých spišských miest sa v roku 1863 vyznamenal pri hasení viacerých požiarov, menovite pri požiari v Tepličke. Uvedené písomné doklady sú uložené v štátnom archíve v Levoči. V rokoch 1878 - 1879 došlo k reorganizovaní tohto spolku a v jednotlivých mestách sa vytvorili samostatné hasičské zbory. V Spišskej Sobote bol dobrovoľný hasičský zbor založený 11. mája 1879 na zakladajúcom valnom zhromaždení, prijal vypracované stanovy, ktoré Ministerstvo vnútra schválilo 27. júla 1879 pod číslom 34889/1879. Za predsedu bol zvolený Eduard Hönsch. Hasičský zbor v Spišskej Sobote vyvíjal bohatú ako praktickú, tak aj kultúrnu činnosť a patril vždy medzi najlepšie v okrese a na okolí. Zúčastňoval sa cvičení a hasičských podujatí, na ktorých víťazil, alebo obsadil popredné miesta.
Podtatranské mestečká a obce boli dosť husto osídlené Nemcami. V dôsledku čoho aj v Spišskej Sobote bola pomerne dosť dlho úradnou rečou v hasičskom zbore nemčina. Zachovaný protokol sa datuje od februára roku 1923 a jeho prvý zápis je z 18. februára 1923 v nemčine. Obsah zápisníc zachytáva všetky udalosti o činnosti schôdzovej, kultúrnej, účasti na hasení požiarov, verejných vystúpeniach a cvičeniach. Táto kniha zápisníc je takto vedená do 18. novembra 1937 a je v nej celkom 49 zápisov v reči nemeckej a 72 v reči slovenskej. 13. januára 1924 začína nová éra, keď na valnom zhromaždení, za účasti 53 členov a pod predsedníctvom Róberta Oravca i za prítomnosti starostu obce Gabriela Schmora, zástupcu starostu Ladislava Scholtza, odsúhlasujú zmenu úradnej reči na slovenskú.
V zápisnici je táto skutočnosť vedená takto: "Veliteľ zboru Štefan Jakubec predkladá návrh, že mnohí členovia nášho zboru ešte v lete 1923 s touto žiadosťou sa uchádzali, aby zreteľom na väčšinu slovenského jazyka ovládajúcich členov, úradnou rečou zboru stala sa slovenská. V týchto veciach rozhodnúť veliteľ nemá právo, preto cieľom vybavenia tejto otázky podávam návrh valnému zhromaždeniu následne. Mali byť i naďalej úradnou rečou nemecká, alebo podľa žiadosti členov slovenská." Po debate došlo k hlasovaniu a za slovenskú reč hlasovalo 20 členov, za nemeckú 8 členov. Funkcionári nehlasovali pretože za slovenskú reč bola väčšina. Predseda po hlasovaní vyhlásil za úradnú reč slovenskú. Tento zápis, uvedený prvýkrát v reči slovenskej, je označený ako zápisnica číslo 1.
Veľkú zásluhu na rozvoji hasičstva po prvej svetovej vojne až do začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia má nielen v Spišskej Sobote, ale aj v okrese Spišská Sobota a neskoršie Poprad sobotský občan, zakladateľ Okresnej hasičskej jednoty v Sobote roku 1924 dlhoročný okresný veliteľ a až do svojej smrti predseda Dobrovoľného hasičského zboru v Spišskej Sobote, miestny učiteľ a správca školy Róbert Oravec.
Po skončení druhej svetovej vojny došlo k celkovej reorganizácií hasičstva v tom zmysle, že požiarna ochrana sa začala budovať na masovejšom základe a hlavne na dobrovoľnosti ako masová organizácia. V rokoch 50-tych až 70-tych hasičstvo v Spišskej Sobote bolo na vysokej úrovni ako po stránke odbornej, tak stránke kultúrneho diania. Členská základňa bola pomerne veľká, ale čo bolo zvlášť potešujúce a z čoho by bolo potrebné si brať príklad aj dnes, bola tá skutočnosť, že na dobrej úrovni bolo v Spišskej Sobote ženské hasičské družstvo a práca s mládežou zaznamenávala taktiež úspechy. Z uvedených rokov pripomíname rok 1961 - započatie výstavby hasičskej zbrojnice a jej ukončenie v roku 1969, kedy sa uskutočnili oslavy 90. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Spišskej Sobote, za čo patrí vďaka Jánovi Husárovi a Ondrejovi Zubáňovi, ktorý predniesol slávnostný prejav pred nastúpenými zbormi popradského okresu na Sobotskom námestí. Veľká vďaka patrí mnohým členom dnes už nežijúcim, ale aj tým, ktorí v tejto organizácií ešte pracujú a ostali jej verní. Nemôžeme zabudnúť na nestorov hasičstva a našich členov, ktorými boli Róbert Oravec, Viliam Glatz, Ján Husár, Jozef Šterba, Michal Guzi, Ján Šimčák, Jozef Tvardy, Eduard Novák, Michal Brndiar, Matis Ulbrich, Jozef Kubov, Michal Skokan, Ján Šmida, Jozef Kečka, Eduard Kečka, Matis Schmidt, Ján kitz, Ján Chovan, Michal Janigoš, Ondrej Zubáň, Ján Vall, Arpád Alexy, Jozef Lojek, Ondrej Solus, Ondrej Slezák, Dušan Kubov, Jozef Kožuch, Stanislav Kožuch, Jozef Kroták, Martin Baran, Ján Vikarský, František Janoščík, Ján Cudziš, Ján Orolín, Štefan Kret, Pavol Kubov, Ján Kurilovský, Ján Hudzík, Ján Lach, Ondrej Lukáč, Cyprián Špitko, Pavol Ščurka, Milan Kester, Ján Mirga, Michal Imrich, Peter Šifra, Ján Bednár, Jozef Čupka, Ladislav Čupka, Jozef Kuruc, Matiek, Dikant Gustáv, Ján Korenko, Blaško a iní. Zo žien Magdaléna Bargerová, Irena Husárová, Helena Lachová, Magdaléna Chovanová, Cilka Kečková, Cilka Marčišovská, Anna Drefková, sestry Marove, Holbusove a ďalšie.
Pre úplnosť uvádzame mená veliteľov hasičského zboru od jeho založenia v roku 1879 až do doby súčasnej. Ako prvý veliteľ hasičskej jednotky v Spišskej Sobote bol Juraj Majunke, po ňom nasledovali Pavel Burhadt, Dr. Karol Hankins, Ladislav Hensch, Jozef Kuchta, Štefan Jakubec, Fridrich Jatz, Róbert Oravec, Arpád Paulíny, Eduard Novák, Viliam Glatz, Ján Vall, Matej Ulbricht, Dušan Kubov, Jozef Kožuch, Michal Brndiar, Ladisla Lavko. Rok 1979 bol rokom storočnice založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Spišskej Sobote. Oslavy sa opäť organizovali n Sobotskom námestí za prítomnosti súťažiacich hasičských družstiev z celého okresu. Spestrili ich aj účinkujúci v bohatom kultúrnom programe. Pán Ján Husár, predseda, v spolupráci s chovateľmi zabezpečil netradičnú hostinu v podobe pečeného vola na ražni. V druhej polovici 80-tych rokov začala činnosť hasičského zboru stagnovať až do takej miery, že existujúca hasičská technika bola postupne vyradzovaná a nová sa nekupovala. Historická automobilová striekačka "Praga" z roku 1948 bola koncom 60-tych rokov odvezená do Prešova ako muzeálny exponát, kde pri požiari zhorela. Roku 1989 si už na 110. výročie nemal kto spomenúť. Táto stagnácia pretrvala ja cez 90-te roky a 120. výročie v roku 1999 si opäť nikto nespomína. Popradskí hasiči obsadzujú sobotskú hasičskú zbrojnicu. Táto skutočnosť prebúdza starších hasičov, ktorí venovali nemálo úsilia pri hasičskej činnosti a pri budovaní zbrojnice. Vyprovokovalo to k snahe oživiť hasičské tradície a vrátiť hasičskému zboru život.
20. februára 2000 sa uskutočnila spoločná schôdza, na ktorej sa mali zúčastniť DHZ Spišská Sobota a DHZ Poprad. To sa však nestalo, ale 18. marca 2000 sa schádza mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré nesúhlasí so zlúčením, ale ja za vytvorenie samostatného DHZ Spišská Sobota s tým, že zatiaľ umožnia DHZ Poprad užívať niektoré priestory hasičskej zbrojnice. Na tomto zhromaždení bol zvolený výbor. Za predsedu DHZ bol zvolený Ján Žabka. V tom čase sobotský hasičský zbor nemá k dispozícií žiadnu techniku, výstroj, inventár, financie, dokonca ani striekačku. Začína pracovať od nuly. Svoje oživenie sa rozhodne dať najavo prípravou oneskorených osláv120. výročia založenia DHZ v Spišskej Sobote. Na organizačných prípravách a pri priebehu týchto dní a osláv sa podieľali členovia organizačného výboru, ktorý riadil jeho predseda Mgr. Fabián Gordiak, 16. septembra 2000 bolo slávnostné zasadnutie všetkých členov a hostí v hasičskej zbrojnici. Najstarší členovia dostali vyznamenania a ďakovné listy. V nedeľu 17. septembra sa uskutočnil slávnostný nástup hasičských družstiev na ihrisku základnej školy a uskutočnila sa hasičská súťaž o putovný pohár starostu Spišskej Soboty Ing. Františka Strojného. Pohár získalo hasičské družstvo zo Spišského Bystrého. V rámci príprav Spišskosobotských hasičských dní 2000 náš DHZ nadviazal medzinárodné konakty s DHZ Szczawnica - Jaworki - Poľská republika. Sprostredkovateľom bol Ing. Ján Sendek. Pozvanie prijali a jedno družstvo sa zúčastnilo súťaže. Na čele delegácie boli traja členovia ich výboru pod vedením veliteľa Jána Krzyška. Tu sa zrodila myšlienka vzájomného stretávania sa, čo má a bude mať veľký význam pri vzájomnom zbližovaní sa národov z podtatranskej oblasti. Hasičské zbory okrem svojej ochrannej a protipožiarnej činnosti už od počiatku svojho vzniku vyvíjali aj iné aktivity. Bola to najmä kultúrna činnosť. V Spišskej Sobote má svoju viac ako storočnú tradíciu. Týkalo sa to najme ochotníckeho divadla, organizovania zábav, hasičských bálov, maškarných plesov. V druhej polovici 20. storočia nestorom kultúry a režisérom bol Ján Husár, dlhoročný predseda DHZ v Spišskej Sobote. V 90-tych rokoch táto činnosť prestala. Hlavnou príčínou bol fakt, že kultúry dom sa stal skladiskom a prestal slúžiť pôvodnému účelu. V rokoch 1999 až 2000 začala rekonštrukcia Sobotského námestia a súčasne s ním aj generálna oprava kultúrneho domu. Sobotské námestie bolo upravené koncom októbra 2000 a 11. septembra 2000 Ing. Štefan Kubík, primátor mesta Popad, ho slávnostne odovzdal občanom Spišskej Soboty.
Dnes Sobotské námestie patrí medzi najkrajšie historické pamiatky nielen nášho mesta, ale aj Slovenska. Pri spoločnom stretnutí pána Jána Žabku a Mgr. Fabiána Gordiaka v novembri 2000 vznikla myšlienka zorganizovať fašiangový sprievod, ples hasičov a zoložiť tradíciu spišskosobotských kultúrnych dní.
Prvé fašiangy sa uskutočnili 17. februára 2001. Začali sprievodom masiek po starej i novej Spišskej Sobote a vyvrcholil vystúpením folklórnych súborov Sobotienka, Vagonár z Popradu a Lúčka z Hranovnice a spoločným tancom - verbunk, do ktorého sa zapojili aj prítomný diváci. Dotvorili radostnú atmosféru, ktorá vládla počas celého dňa. Oslavy zároveň prispeli k obohateniu zbierky pre Červený kríž.
II. Spišskosobotské dni sa uskutočnili 29.-30. júna 2001. Ich hlavným cieľom bolo osláviť 745. výročie prvej písomnej zmienky o Spišskej Sobote. Súčasťou osláv bolo slávnostné otvorenie hlavnej budovy kultúrneho domu, ktorý bol už viac ako rok po rekonštrukcií. Slávnostným otvorením, za účasti poslancov mesta Poprad a pozvaných hostí, bol daný do užívania. V nedeľu 30. Júna bol na Sobotskom námestí bohatý kultúrny program, na ktorom sa predstavili folklórne súbory - Sobotienka, Vagonár, Jaro z Čiech.
K radostnej atmosfére prispel aj detský lunapark, dychová hudba Popradčnka, popradský detský zbor a večerný orgánový koncert v kostole sv. Juraja v Spišskej Sobote. Organizáciu týchto dní zabezpečovali členovia nášho hasičského zboru. Fašiangy, ples hasičov i spišskosobotské dni majú už svoju tradíciu a v roku 2004 sa organizovali po piatykrát.
Po rekonštrukcii Sobotského námestia sú strechy domov drevené a väčšinou pokryté škrydľami. V posledných rokoch v našej časti mesta nedošlo k požiaru a táto skutočnosť nás môže len tešiť. Je to tiež výsledkom dobrej práce hasičského zboru a jeho preventívnej činnosti, ktorá sa prejavila správnym prístupom obyvateľstva k požiarno-bezpečnostným predpisom. Dobrovoľný hasičský zbor v Spišskej Sobote mal svoju hasičskú zástavu, ktorá však v období druhej sv. vojny bola nejakým spôsobom zničená. Naši poľskí priateľia nás inšpirovali peknými uniformami a hlavne krásnou zástavou, s ktorou hrdo kráčali počas slávnostných dní. Výbor hasičského zboru sa rozhodol, že aj naši hasiči budú mať svoju zástavu a slávnostné uniformy. 7. septembra 2000 v rámci programu III. Spišskosobotských dní bola zástava na svätej omši slávnostne posvätená a 3. decembra 2002 v rámci kultúrneho večera hasičov pokrstená za prítomnosti svedkov Jána Žabku a Dr. Jána Brndiara, Ing. Antonom Dankom, v tom čase viceprimátor mesta Poprad. Zástavu zdobí heslo, ktoré je symbolom hasičstva: "Bohu na slávu a blížnemu na pomoc".
Preto pri tejto príležitosti obraciame sa na veľkú rodinu hasičov a na všetkých občanov nášho mesta, ale aj nášho Slovenska, aby každý z nás sa stal priekopníkom a bojovníkom za uchránenie hodnôt pred nepriateľom, ktorý ujedá veľké hodnoty nášho hasičského stola v znení hesla: "Do boja proti všetkým príčinám požiaru".
HISTÓRIA HASIČSTVA V POPRADE - SPIŠSKEJ SOBOTE
Hasičstvo v okrese Poprad má veľmi bohatú históriu. Jeho počiatky sú ešte pred rokom 1763, kedy bol založený prvý hasičský spolok piatich spišských miest: Poprad, Matejovce, Veľká, Stráže a Spišská Sobota. Ich prvé stanovy neboli Budapešťou schválené lebo by vraj mohli vyvíjať politickú a protištátnu činnosť. Hasiť môžu.
Spišská sobota bola koncom 19. a začiatkom 20. storočia sídlom správneho okresu v rámci spišskej župy, ktorej sídlom bola Levoča. Keď v roku 1922 vznikla v Trenčíne Zemská hasičská jednota, na Slovensku sa začali postupne zakladať okresné hasičské jednoty.
O vzniku Okresnej hasičskej jednoty v našom podtatranskom regióne sa v Pamätnej knihe obce Spišská sobota od 15. júna 1933 na strane 79 píše: "14.marca 1924 bola založená zemským hasičským veliteľom Miroslavom Schmídtom Okresná hasičská jednota zo sídlom v Spišskej sobote." Okresný úrad vyzval všetkých notárov a starostov okresu k ustanovujúcej schôdzi do Spišskej soboty. Po vysvetlení cieľa Okresnej hasičskej jednoty uskutočnili sa voľby. Jednohlasne zvolila valná hromada za okresného veliteľa pána Róberta Oravca, správcu školy a diplomovaného hasičského dôstojníka zo Spišskej Soboty. Jeho agilnou prácou podarilo sa založiť v každej obci hasičský zbor, tak že dnes niet ani tej najmenšej obce, v ktorej by nebol organizovaný hasičský zbor. Za svoje zásluhy bol vyznamenaný Zemskou hasičskou jednotou na Slovensku v Turčianskom Svätom Martine strieborným a zlatým záslužným krížom. Práca v zboroch radostne napreduje. Obce uznávajú ťažkú hasičskú prácu a odmeňujú zbory zadovážením motorových striekačiek. Prvú motorovú striekačku kúpila obec Spišská Sobota. Dnes máme v Popradskom okrese 12 motorových striekačiek a síce: Spišská Sobota, Stráže, Matejovce, Poprad, Veľká, Veľký Slavkov, Milbach ( Mlynica), Spišská teplica, Hranovnica, Kubachy (Spišské Bystré) a Batizovce.
Činnosť okresnej hasičskej jednoty Poprad bola veľmi bohatá. Dôkazom sú rôzne hasičské súťaže, hasičské dni a plnili svoju hlavnú úlohu aj pri hasení požiarov a pri živelných katastrofách. 8. augusta 1943 sa uskutočnil hasičský deň hasičov Popradského okresu v Poprade s týmto programom: slávnostný prejav mal Štefan Pavčík, v tom čase okresný veliteľ, prevedené boli ukážky hasičského výcviku, hromadné cvičenie hasičských zborov. Po týchto cvičeniach bol poplach. Spišskosobotský hasičský zbor sa tejto slávnosti zúčastnil z 20 mužmi a za vzorné cvičenie dostalo sa mu pochvalného uznania. Zbor vycvičil Viliam Glatz, podveliteľ. Vývoj okresu Poprad mal svoju zvláštnu históriu. Prvýkrát sa sídlom okresu stal v roku 1927 Poprad. Dovtedy bola sídlom Spišská Sobota. Organizačná zmena štruktúry hasičstva nastala v roku 1950 s prijatím zákona 62/1950 Zb. Pri okresných národných výboroch vznikajú okresné veliteľstvá Zboru požiarnej ochrany. K 1. januáru 1960 bola ďalšia administratívna zmena. Pôvodný Popradský okres sa rozširuje o Kežmarský okres a západnú časť okresu Stará Ľubovňa. Vytvára sa Okresný výbor Zväzu požiarnej ochrany pre veľký popradský okres. táto zmena vydržala len do roku 1968 a k 1. aprílu zmenšuje sa okres Poprad a vzniká samostatný okres Stará Ľubovňa. Táto štruktúra riadenia požiarnych zborov trvá do roku 1996, potom vzniká nové územno - správne členenia a Popradský okres sa zmenšuje do pôvodného stavu, akým bol v roku 1950. To trvá do 1. januára 2004. Okresný úrad v Poprade je zrušený a vzniká Obvodný úrad v Poprade. Okresný výbor DPO pokračuje aj naďalej v riadení dobrovoľných hasičských zborov. Ako to bude s dobrovoľnou požiarnou ochranou, nevieme. Veríme, že činnosť DHZ to nepoznačí. V roku 1990 mala Okresná organizácia DPO Poprad spolu 5306 členov, z toho bolo 680 žien združených v 93 základných organizáciách v 11 okresoch. pomocnými organmi OV DPO boli odborné komisie a to: okresný výcvikový štáb, preventívna komisia, komisia mládeže, komisia pre prácu so ženami, komisia pre spracovanie histórie a sekcia rozhodcov. Dňa 22. marca 1990 sa uskutočnilo rozšírené plenárne zasadnutie Okresného výboru Zväzu požiarnej ochrany v Poprade a bola vykonaná rekonštrukcia orgánov a komisií OV ZPO a bol prijatý Akčný program OV ZPO a stanovisko OV ZPO k " úprave zákona o požiarnej ochrane". V tajných voľbách bol zvolený za predsedu OV ZPO pán Ján Alžnetkin, učiteľ zo Spišského Bystrého a túto dobrovoľnú funkciu vykonával do 16. februára 2002. Vedúcim tajomníkom bol zvolený Michal Šerfel z Batizoviec. 14. apríla 1991 sa uskutočnila mimoriadna okresná konferencia DPO v Poprade. Hodnotila činnosť okresnej organizácie DPO od konferencie konanej v roku 1988.
Vzhľadom na zmenu organizačnej štruktúry okresov a krajov v Slovenskej republike došlo k rozdeleniu okresu Poprad na dva okresy - Poprad a Kežmarok a následne na rozšírenom plenárnom zasadnutí OV DPO konanom 20. novembra 1996 v Poprade aj k rozdeleniu okresnej organizácie DPO. 16. februára 2002 sa uskutočnilo Okresné valné zhromaždenie delegátov DPZ, ktoré zhodnotilo uplynulé volebné obdobie a činnosť dobrovoľných požiarnikov v predchádzajúcich rokoch. V tajných voľbách bol zvolený 25 členný OV DPO 9 členné predsedníctvo OV DPO. Za dobrovoľného predsedu OV DPO bol zvolený Ing. Peter Marušin zo Spišského Bystrého a za výkonného podpredsedu OV DPO bol zvolený znova Michal Šerfel z Batizoviec. V nových podmienkach okresnej organizácii DPO pracuje 41 DPZ s 2230 členmi, z toho 393 žien a v rámci metodickej pomoci sú vytvorené 4 okrsky.
V roku 2003 došlo k zmene Stavov DPO SR a to: premenovanie Dobrovoľný požiarny zbor na Dobrovoľný hasičský zbor.
POŽIARNY ŠTATÚT Z ROKU 1752 Ivan Bohuš
Vydaním Požiarneho štatútu bolo v roku 1752 na území celej Rakúsko-Uhorskej monarchie a teda i v našich zemiach - zavedené povinné požiarne poistenie a zároveň stanovené prvé oficiálne smernice protipožiarnej prevencie. V štátnom archíve Levoča, pobočka Poprad, je uložený exemplár štatútu datovaný 4. 12. 1752 vo Varšave aplikovaný na pomery tých spišských miest, ktoré boli vtedy zálohované Poľsku. Štatút tvorí foliant v tvrdých doskách a počíta 180 neočíslovaných strán. Úvod tvorí všeobecné zdôvodnenie požiarneho poistenia.
Nasledujúci sumár vykazuje počet budov a vyčíslenie ich hodnoty:
V Poprade 134 domov v hodnote 16 050 zlatých
V Spišskej Sobote 118 domov v hodnote 16 100 zlatých
Vo Veľkej 162 domov v hodnote 18 400 zlatých
V Strážach 78 domov v hodnote 9 950 zlatých
V Matejovciach 98 domov v hodnote 12 700 zlatých.
Spolu teda na území mesta bolo 590 domov ohodnotených na 73 200 zlatiek. Podľa generálneho katastra, ktorý je súčasťou štatútu boli pridelené čísla a tie sa olejovou farbou napísali ich na brány. Vedením poisťovacej agendy boli popri spišskom grófovi, striedavo so štvrťročným pôsobením poverení richtári Ľubice, Spišskej Novej Vsi, Spišskej Soboty a Spišskej Belej. Škody do výšky 50 zlatých sa hradili z príspevkov obyvateľov v postihnutom meste, na úhrade väčších požiarnych škôd sa spoločne podieľalo 13 spišských miest.
Pritom každý majiteľ domu bol povinný na úhradu prispievať podľa hodnoty zhoreného a vlastného domu na každých 50 zlatiek po 1 denári. Keď napríklad vo Veľkej zhorel dom v hodnote 300 zlatých, prispieval na úhradu škody majiteľ popradského domu, ohodnoteného na 350 zlatých, sumou 6 x 7 = 42 denárov. Keď voľakto pri požiari stratil celé hospodárstvo - obytný dom, maštale i stodoly - bol na čas dvoch rokov oslobodený od platenia daní.
V rámci preventívnych opatrení bol každý majiteľ domu pod ťarchou pokuty povinný disponovať dobrým hasičským rebríkom, dvoma hasičskými striekačkami a sudom plným vody. Mestá si museli zadovážiť kožené vaky na vodu a ručné striekačky. Predstavenstvá miest zodpovedali za kontrolu a dobrý stav studní. Každé mesto bolo rozdelené na štyri rajóny a požiarnou službou v týchto rajónoch boli poverené jednotlivé cechy. Potenciálnym požiarnikom boli vopred pridelené konkrétne úlohy pri hasení, resp. strhávaní, lokalizovaní ohňa alebo pri zachraňovaní ľudí, či dobytka. Požiarnym štatútom bola povinne zriadená služba nočných strážcov a hlásnikov z veže a občanom sa zakázalo hromadenie ľahko zápalných predmetov, menovite väčších zásob dreva. Štatút je písaný v nemeckom jazyku, ale obsahuje v tom čase veľa obvyklých latinských výrazov.
Prvých 26 strán zaberajú texty poistných a preventívnych úprav a zvyšok katastre so súpisom domov a ich majiteľov. Posledné strany foliantu chýbajú a tak sa nám v mestskej časti Matejovce zachoval len súpis domov č. 1 - 76, hoci so sumára vyčítame, že ich bolo 98. Chýba aj úradné overenie tohto zaujímavého dokumentu, ktorý podľa úvodného textu mal byť opatrený pečaťou a podpisom grófa i notára zálohovaných spišských miest.
PRÍŤAŽLIVÁ HUMÁNNA ČINNOSŤ
Voda je živel, ktorý im pomáha, ale niekedy musia pomáhať ľuďom v ohrození oni proti vode. Aj toho roku pomáhali čerpadlami pri vybrežení potokov v Poprade. Hasiči z DHZ v Spišskej Sobote. Nájdete medzi nimi celé rodiny, viac generácií. Predstavujú nám ich v nasledujúcom rozhovore tí najkompetentnejší - predseda DHZ Ján Žabka a veliteľ Michal Guzi ml.
Povedzte prosím, základnú charakteristiku organizácie, ktorú riadite.
Žabka: "DHZ v Spišskej Sobote má 140 členov, väčšinou sú zo Spišskej Soboty, ale aj z Popradu, Veľkej, Matejoviec. DHZ funguje aj v Strážach, ale niekoľký jej členovia sa hlásia aj k nám. Z tohto počtu sme schopný zostaviť 8 družstiev, ktoré majú po 9 členov a sú vo výcviku. K nim treba prirátať aj žiacke družstvo, ktoré funguje pri základnej škole. Ani ďalší členovia nie sú iba do počtu, ale pomáhajú pri rôznych podujatiach a v preventívnych činnostiach."
Guzi : "Základom našej činnosti je prevencia, ktorá tvorí až 70 %. Okrem toho vykonávame aj športovú a kultúrnu činnosť. Sme v štruktúre záchranného systému mesta, kde sme v prípade potreby v treťom slede po profesionáloch a podnikovým jednotkám. Pre záchranný systém pripravujeme dopravu vody. V prípade potreby by sme boli schopní našou technikou zabezpečiť vodu z rybníka až na koniec námestia. V športovej činnosti sme s našimi družstvami v dvoch dlhodobých súťažiach, a nepočíname si zle."
Čo znamená pripravenosť na zásah?
Žabka: "Znamená to splniť plán výcviku, ktorý je daný z ústredia. Treba zvládnuť, obnovovať a upevňovať celú škálu tém a techník. Kým v tomto období sa venujeme práve technickej a kondičnej príprave, čo sa odzrkadľuje na našom umiestnení na športových hasičských súťažiach, v zime venujem pozornosť teórii."
Guzi: "Významný je fakt, že päť družstiev tvoria mladý ľudia do 35 rokov. Vieme veľmi rýchlo reagovať, napokon našu pripravenosť sme dokázali aj na vzorovom cvičení krízových situácií, ktoré sa uskutočnilo v základnej škole. Výborná bola naša súčinnosť s ďalšími zložkami záchranného systému. Takéto cvičenia by sa mali udiať, myslím si, na každej škole, pretože každodenne sa môžeme presviedčať, že sa stať môže všeličo."
Cvičenie je nepochybne veľmi účinná najmä preventívna akcia. Ktoré sú ďalšie?
Žabka: "Sú to niekedy adresátom nepochopené preventívne prehliadky. Nachádzame nefunkčné hasiace prístroje, v prevádzke neoznačené núdzové východy, chýbajúce protipožiarne opatrenia a plániky objektov, ale aj poruchy elektroinštalácie či sklad pohonných hmôt, že sa až čudujete, že ešte nevybuchol. A taký výbuch, to je ohrozenie širšieho okolia."
Guzi: "Dnes je už situácia podstatne lepšia než pred dvoma desiatkami rokov. To ste najmä v starej časti Spišskej Soboty našli až neuveriteľne zanedbané priestory. Ešte aj dnes ľudia rozmýšľajú nepochopiteľne. Napr. projekt protipožiarnej ochrany, odborne spracovaný, stojí peniaze. Je to však menej ako pokuta, ktorú dostanete, keď kontrolné orgány zistia, že ho ako majiteľ prevádzky nemáte."
Takže Spišská Sobota postupne likviduje problémy?
Žabka: "Áno, ale sú tu aj pretrvávajúce problémy. Momentálne bývali hospodársky dvor, najmä z dôvodu nejasných a neustále sa meniacich vlastníckych vzťahov."
Guzi: "Ďalším problémom sú opustené domy, do ktorých vstupujú so svojím spôsobom života bezdomovci. To je časovaná bomba! Chcel by som apelovať na spoluobčanov, aby sa nebáli nahlásiť problémy, ktoré vidia. Veď to všetci poznajú: Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán! A on sa pánom stane veľmi ľahko!"
Spomenuli ste športovú činnosť a dve súťaže. Čo o nich poviete?
Guzi: "Sme v dvoch. Podtatranská hasičská liga je súťažou družstiev okresu Poprad. Regionálna liga Spiš je súťažou šiestich okresov (Lipt. Mikuláš, Kežmarok, Rožňava, Stará Ľubovňa, Levoča a Poprad). V oboch máme veľmi dobré šance, dokonca aj na víťazstvo."
Žabka: "Všetko to budú môcť posúdiť záujemcovia o našu činnosť v polovici augusta a na začiatku septembra, kedy budú súťaže práve u nás v Spišskej Sobote vrcholiť."
Pre tak bohatú činnosť potrebujete členskú základňu počerne nie len udržiavať, ale ju aj rozširovať. Darí sa vám v tom?
Žabka: "Som prekvapený, že prichádzajú ľudia aj z iných mestských častí a chcú byť našimi členmi. Už som spomenul žiacke družstvo v spolupráci so školou. Myslím si, že práve tadiaľ vedie cesta do budúcnosti."
Guzi: "Je tu aj tradícia. Veď členmi našej organizácie sú rodiny, niekedy z jednej rodiny aj tri generácie. Aj ja som prebral ten vzťah k hasičstvu od otca, a tradícia pokračuje.
Aké je vaše želanie?
Žabka: "V ostatnom desaťročí sme sa dostali na veľmi dobrú úroveň. Bolo by dobré, keby si to všimli tie orgány, ktorým slúžime v prípadoch, kde ide o ohrozenie majetku a životov ľudí."
Guzi: "Nechceme sa uspokojiť s dosiahnutým, ale naozaj potrebujeme aj mi pomoc. Veď sa nám pomaly rozpadáva zbrojnica. Bolo by dobré, keby sme mali v našich radoch aspoň jedného lekára."
Dúfame, že hasiči svoje súťaže vyhrajú, pri kontrolách zistenia iba kladné poznatky, k "ostrým" zásahom nebudú musieť nastupovať a ich prácu a potreby si nie len verbálne všimnú aj tí, pre ktorých sú vlastne tu. Zdá sa totiž, že pomoc hasičov ja akoby samozrejmá, ale pomoc hasičom ako keby bola zakliata.
Mikuláš Argalács
DOBRÝ SLUHA, ZLÝ PÁN
Písal sa rok 1908. V novinách "Poprádi ujság" (Popradské noviny) sa 26. septembra v č. 29 objavila správa o tom, že: "v utorok večer po ôsmej vypukol v Spišskej Sobote veľký požiar". Predstavte si, bolo to práve v čase, kedy sa končila oficiálna návšteva bulharského cára Ferdinanda Coburga s manželkou v Poprade. Popradskí hasiči, ktorí mali robiť špalier, sa namiesto toho urýchlene presúvali do Spišskej Soboty, aby pod vedením svojho veliteľa Jána Korponaia pomohli kolegom pri hasení. Podľa údajov zhorelo 12 domov, 7 maštalí, 8 sýpok. Škoda bola odhadnutá na 100 tisíc korún. Spišskosobotskí hasiči vtedy už využili k haseniu ručnú striekačku, ktorá je dnes ich veľmi vzácnym historickým exponátom. Takéto striekačky vyrábal pre potreby hasičských zborov v Uhorsku budapeštiansky podnikateľ Jozef Keller na prelome 19. a 20. storočia.
Historicky najväčším požiarom v Spišskej Sobote bol ten z roku 1775. Spôsobila ho podpaľačka zo Stráž a zhorela prakticky celá Spišská Sobota. Pri tomto požiari bolo aj 24 mŕtvych. Celkovo sa požiar dotkol 121 domácností. Ďalšie veľké požiare sú známe z rokov 1844 (zhorelo 21 domov) a z roku 1847 (zhorelo 18 domov).